Život Prešova
online
online
Daytonská dohoda pred 25 rokmi zavŕšila rozpad Juhoslávie
20.11.2020 Celý región
Dayton
20. novembra (TASR) – Daytonská mierová dohoda ukončila najväčšie
krviprelievanie v Európe od konca druhej svetovej vojny a definitívne
zavŕšila rozpad Juhoslávie. Podľa odhadov OSN zahynulo počas trojročnej
vojny (1992-1995) v Bosne a Hercegovine (BaH) približne stotisíc ľudí
a viac ako dva milióny osôb bolo vysídlených.
V sobotu 21. novembra uplynie 25 rokov, kedy dohodu parafovali v americkom Daytone najvyšší predstavitelia Bosny Alija Izetbegovič, Chorvátska Franjo Tudjman a Srbska Slobodan Miloševič.
Rozhovory v meste Dayton vyvrcholili 21. novembra 1995 po takmer trojtýždňových rokovaniach. Daytonskú mierovú dohodu slávnostne podpísali o tri týždne neskôr, 14. decembra 1995, v Elyzejskom paláci v Paríži.
Na základe zmluvy bola Bosna a Hercegovina s hlavným mestom Sarajevo rozdelená na dve entity - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a na srbskú časť Republika Srbská. Na severe krajiny leží neutrálny dištrikt Brčko.
Tri etnické skupiny - Moslimovia, Srbi a Chorváti - spolu s ďalšími menšími komunitami zdieľajú jeden ústredný bosniansky parlament, ktorý tvorí bosniansku vládu, ako aj trojčlenné predsedníctvo krajiny. Oba bosnianske štátne útvary - Republika Srbská i Federácia Bosny a Hercegoviny - majú širokú autonómiu a každý má aj svoje vlastné štátne orgány (hlavu štátu, parlament, vládu).
Signatári zmluvy sa zároveň zaviazali, že vzájomné vzťahy budú regulovať v súlade s Chartou OSN, Helsinským záverečným aktom a ďalšími dokumentmi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Prisľúbili tiež vzájomné rešpektovanie suverenity a riešenie sporov výhradne mierovou cestou.
Krajina má síce vlastnú zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ale nad ich činnosťou dohliada na základe daytonskej zmluvy vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva, ktorý dozerá na implementáciu ustanovení mierových dohôd. Jeho kompetencie sú značne rozsiahle – má právo zrušiť akýkoľvek akt, vrátane právnych noriem prijatých zákonodarnou, respektíve výkonnou mocou, eventuálne dokonca odvolať ktoréhokoľvek predstaviteľa zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci v Bosne a Hercegovine. V období od júna 2007 do marca 2009 zastával tento post slovenský diplomat Miroslav Lajčák.
Hoci Daytonská mierová dohoda ukončila krvavý vojenský konflikt, krajine pokoj nepriniesla. Dokument totiž ustanovil značne komplikovaný štátny systém založený na deľbe moci medzi bosnianskymi Moslimami, bosnianskymi Srbmi a bosnianskymi Chorvátmi. Štátna štruktúra Bosny a Hercegoviny patrí k najkomplikovanejším na svete. Podľa kritikov zmluva spôsobila v Bosne politickú patovú situáciu, čo zvýrazňuje neschopnosť nájsť kompromisné riešenia a politický život v krajine paralyzujú napriek medzinárodným snahám neustále spory medzi lídrami etnických entít.
Už bývalý vysoký predstaviteľ pre Bosnu Paddy Ashdown počas svojho mandátu (2002-2006) zdôrazňoval, že zmluva je základné, ale nie konečné riešenie. "Daytonská dohoda nebola koncipovaná za účelom budovania štátu, ale jej účelom bolo ukončiť vojnu. Možno bude potrebné túto dohodu prehodnotiť, nie je to však našou úlohou. Túto vec si musia vyriešiť sami Bosniaci," povedal Lord Ashdown. To, že kompromisy sa hľadajú v Bosne a Hercegovine veľmi ťažko potvrdil v júni 2019 počas návštevy Sarajeva Miroslav Lajčák, ktorý ako úradujúci predseda OBSE poukázal na to, že Daytonská dohoda sa zo záchrannej vesty zmenila počas rokov na zvieraciu kazajku.
V sobotu 21. novembra uplynie 25 rokov, kedy dohodu parafovali v americkom Daytone najvyšší predstavitelia Bosny Alija Izetbegovič, Chorvátska Franjo Tudjman a Srbska Slobodan Miloševič.
Rozhovory v meste Dayton vyvrcholili 21. novembra 1995 po takmer trojtýždňových rokovaniach. Daytonskú mierovú dohodu slávnostne podpísali o tri týždne neskôr, 14. decembra 1995, v Elyzejskom paláci v Paríži.
Na základe zmluvy bola Bosna a Hercegovina s hlavným mestom Sarajevo rozdelená na dve entity - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a na srbskú časť Republika Srbská. Na severe krajiny leží neutrálny dištrikt Brčko.
Tri etnické skupiny - Moslimovia, Srbi a Chorváti - spolu s ďalšími menšími komunitami zdieľajú jeden ústredný bosniansky parlament, ktorý tvorí bosniansku vládu, ako aj trojčlenné predsedníctvo krajiny. Oba bosnianske štátne útvary - Republika Srbská i Federácia Bosny a Hercegoviny - majú širokú autonómiu a každý má aj svoje vlastné štátne orgány (hlavu štátu, parlament, vládu).
Signatári zmluvy sa zároveň zaviazali, že vzájomné vzťahy budú regulovať v súlade s Chartou OSN, Helsinským záverečným aktom a ďalšími dokumentmi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Prisľúbili tiež vzájomné rešpektovanie suverenity a riešenie sporov výhradne mierovou cestou.
Krajina má síce vlastnú zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ale nad ich činnosťou dohliada na základe daytonskej zmluvy vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva, ktorý dozerá na implementáciu ustanovení mierových dohôd. Jeho kompetencie sú značne rozsiahle – má právo zrušiť akýkoľvek akt, vrátane právnych noriem prijatých zákonodarnou, respektíve výkonnou mocou, eventuálne dokonca odvolať ktoréhokoľvek predstaviteľa zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci v Bosne a Hercegovine. V období od júna 2007 do marca 2009 zastával tento post slovenský diplomat Miroslav Lajčák.
Hoci Daytonská mierová dohoda ukončila krvavý vojenský konflikt, krajine pokoj nepriniesla. Dokument totiž ustanovil značne komplikovaný štátny systém založený na deľbe moci medzi bosnianskymi Moslimami, bosnianskymi Srbmi a bosnianskymi Chorvátmi. Štátna štruktúra Bosny a Hercegoviny patrí k najkomplikovanejším na svete. Podľa kritikov zmluva spôsobila v Bosne politickú patovú situáciu, čo zvýrazňuje neschopnosť nájsť kompromisné riešenia a politický život v krajine paralyzujú napriek medzinárodným snahám neustále spory medzi lídrami etnických entít.
Už bývalý vysoký predstaviteľ pre Bosnu Paddy Ashdown počas svojho mandátu (2002-2006) zdôrazňoval, že zmluva je základné, ale nie konečné riešenie. "Daytonská dohoda nebola koncipovaná za účelom budovania štátu, ale jej účelom bolo ukončiť vojnu. Možno bude potrebné túto dohodu prehodnotiť, nie je to však našou úlohou. Túto vec si musia vyriešiť sami Bosniaci," povedal Lord Ashdown. To, že kompromisy sa hľadajú v Bosne a Hercegovine veľmi ťažko potvrdil v júni 2019 počas návštevy Sarajeva Miroslav Lajčák, ktorý ako úradujúci predseda OBSE poukázal na to, že Daytonská dohoda sa zo záchrannej vesty zmenila počas rokov na zvieraciu kazajku.
www.ZIVOTPO.sk
